Človek nosil šaty odpradávna. No odev v minulosti nemal ozdobnú ani ochrannú funkciu. Primitívny človek sa v minulosti neschovával pred zimou a vetrom do odevu, ale do jaskyne. Keď japonských rybárov prekvapil na mori dážď, zobliekli si šaty, schovali ich na suché miesto a po daždi si ich opäť obliekli, aby boli v suchom. Ľudia sa v minulosti chránili pred slnkom, no nie odevom. Človek zistil, že v tieni stromov je lepšie ako na slnku, tak si odtrhol veľký list a vzal si ho so sebou ako tieň.
Prvý odev, ktorý mal spĺňať ochrannú funkciu, bol u mužov v minulosti pás, na ktorý si vešali zbrane alebo vak so strelivom. Pás slúžil ako ochranný predmet pred zlými duchmi, ale hlavne mal chrániť mužský orgán zabezpečujúci zachovanie rodu. Medzi takéto ochranné predmety patrili aj veľké mušle pripomínajúce ženský orgán, ktorým človek vstupuje na svet. Ženy si preto okolo pása z týchto mušlí uväzovali zástery a chránili nimi svoj orgán plodnosti.
Jednou z prvých častí odevu boli rôzne ozdoby, ktoré mali praktické, dekoratívne a rozlišujúce úlohy. Boli to napríklad rôzne popruhy okolo hlavy, čelenky indiánskych náčelníkov, klobúky s perím, kovové ozdoby, ale aj rôzne amulety. Práve amulet získal ako prvý rozlišujúci význam. Vizuálne najviac pekné, no hlavne vzácne, boli medvedie a tigrie zuby. Lovec nosil amulet okolo krku a veril, že na neho prenáša silu zvieraťa, z ktorého bol zhotovený. Nosil ho taktiež ako trofej, ktorou ostatným hovoril - mám silu a odvahu na to, aby som ulovil tigra alebo medveďa. Ukazoval ním, že je schopný živiteľ a priťahuje ženy, ktoré práve takéhoto silného jedinca potrebovali pre založenie a ochranu rodiny. Preto, z rovnakého dôvodu ako tie pravé, sa v minulosti nosili aj napodobeniny vyrezané napr. zo slonovej kosti.
Až o niekoľko storočí neskôr nadobudli šaty takú funkciu, aby človek prekonal pocit menejcennosti a cítil sa nadradeným tak u členov kmeňa, ako u členov rodiny a získal si obdiv u druhých. Z dejín módy vieme, že odev vyjadroval sebavedomie, moc a krásu nositeľa. Ľudské telo sa za tisícky rokov príliš nezmenilo. Zmenil sa však materiál, techniky, vkus, trend. Príčinou obliekania sa a jeho foriem bola snaha ukázať vlastnú moc a postavenie. Táto príčina silnela čoraz viac z dôvodu rozkladu prvotnej spoločnosti, kedy sa začali vytvárať triedne rozdiely. Ľudia sa začali deliť na vládcov a na tých, ktorí boli ovládaní. Odev sa stal symbolom kultúry, triednej príslušnosti, osobnosti, alebo náboženského vyznania. A tu sa začína písať aj príbeh skladania záhybov – plisovania.
Prostredníctvom blogov a našich profilov na Instagrame a Facebooku, sa spoločne zoznámime s príbehom nosenia skladaného odevu prechádzajúceho z civilizácie na civilizáciu po celé storočia. Plisovanie za každých okolností kráčalo ruka v ruke s potrebami spoločnosti. Má za sebou silné príbehy, ktoré ho formovali do dnešnej podoby. Prevedieme vás históriou, priblížime vám jej vývoj, používané techniky a celkový význam. Posolstvom týchto blogov bude priblížiť vám plisovanie nie ako prvok na spotrebiteľských produktoch, ale poukázať na to, že má svoje čestné miesto v histórii ľudstva a odievania. Užite si s nami zaujímavý a nadchýnajúci vývoj jedinečnej techniky ručných záhybov v histórii módy a odievania.
Veríme, že aj vďaka Egypťanom, Grékom a Vikingom príbeh plisovania nikdy nezostarne a nevyhasne. Pretože skladanie textílii tu existovalo už dlho pred nami a pravdepodobne tu bude aj dlho po nás.
Zdroje
Želmíra Živná –Šaty dělají člověka,1976
Magdaléna M. Zubercová - Tisícročie módy, 1988
Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Estetika odievania, 1984
Alena Hanzlíková - Oblékam se sama, 1974
